História obce
Poloha Komjatíc v Podunajskej pahorkatine, Dolnonitrianskej nive, na pravom brehu rieky Nitra (Stará Nitra, Malá Nitra), ktorá v súčasnosti preteká obcou, bola určujúcim faktorom intenzity a charakteru osídlenia od najstaršieho obdobia ľudských dejín až po súčasnosť. Mierne pahorkatinná časť chotára obce v jeho západnej polovici s černozemnými pôdami na sprašovom podklade, ako i jeho nížinná časť s nivnými pôdami vo východnej polovici sa stali domovom nespočetného radu generácií našich predkov. Na úvod treba zdôrazniť, že kataster obce Komjatice patrí k najlepšie a najdetailnejšie preskúmaným archeologickým mikroregiónom na území Slovenska, ako to potvrdzujú archeologické vykopávky uložené v múzeu v Bratislave, v Bojniciach a v Nitre.
Najstaršie stopy osídlenia Komjatíc siahajú do obdobia staršej doby kamennej – paleolitu (moustérie). Pracovné nástroje si paleolitický človek zhotovoval z kameňa, najmä z rozličných odrôd kameňa. Až v mladšom paleolite začal vo väčšej miere využívať drevo, kosť, parohovinu a mamutovinu. Paleolitický človek bol koristníkom: bral z prírody, čo mu sama ponúkla, nebol schopný meniť neproduktívne hospodárstvo na produktívne. Hlavným zamestnaním bol lov najmä stádovej zveri, ktoré dopĺňal zberačstvom. Z tejto doby boli na území Komjatíc, hlboko v sprašnom profile Hrivnákovej tehelne nájdené kamenné nástroje, kamenný hrot.
Zo staršej doby kamennej, typickej pre lovcov mamutov, boli nájdené v tehelni J. Hrivnáka kosti mamuta a kosti soba, mamutí zub bol nájdený za hornými stavbami bývalého JRD.
Neolit – mladšia doba kamenná je obdobie, keď nastáva výrazný historický posun vo vývoji ľudskej spoločnosti, ktorá nahradila ekonomiku predchádzajúcich období – založenú na love a zberačstve produktívnym hospodárstvom. Začínalo prevládať uvedomelé pestovanie obilia a chov domácich zvierat. Veľmi dobré pôdne podmienky pre rozvoj poľnohospodárstva a chovu dobytka do regiónu Komjatíc priviedli prvých roľníkov. Svedčia o tom stopy a nálezy na viacerých miestach Komjatíc.
Eneolit – neskorá doba kamenná je obdobím využívania dvoch druhov výrobného materiálu: tradičný kameň a nové kovy (meď, zlato, striebro a i.). Rozvíjal sa výmenný obchod, ktorý pomáha šíreniu nových poznatkov a vynálezov. Prvý raz sa využíva ťažná sila dobytka. Vzrastá úloha muža v spoločnosti a vznikajú párové rodiny. V tomto období intenzita osídlenia v regióne Komjatíc prudko narastá, čo dokazujú sídliská v polohe Mandáčka, Toroslín, Homoky, Vicena, Legionárske. Na uvedených i viacerých iných miestach sa našli vykopávky napr.: dvojuchá šálka, “pec”, miska s pupkovitými výčnelkami, kamenný sekeromlat, hlinené pečatidlo a i. V Komjaticiach registrujeme lengyelskú kultúrnu skupinu, ludanickú kultúrnu skupinu, bolerázsku kultúrnu skupinu, badenskú kultúrnu skupinu, kostoleckú a bošácku kultúrnu skupinu. Osídlenie týmito skupinami je doložené viacerými črepovými a hrobovými nálezmi.
Doba bronzová je časový úsek pravekého vývoja ľudstva, v ktorom sa úplne rozšírilo používanie bronzu vplývajúceho na zvýšenú technickú, hospodársku a spoločenskú úroveň. Nový kov – bronz bol vhodnou surovinou vhodnou na výrobu pracovných nástrojov a zbraní. Rozširovala sa medzikmeňová výmena, rozrastala sa vrstva baníkov a kovolejárov. Na území Komjatíc je osídlenie z obdobia bronzovej doby doložené sídliskami a pohrebiskami viacerých kultúr (nitrianska, útěnická, hatvanská kultúra, maďarovská kultúra, karpatská mohylová kultúra, čakanská kultúra, podolská kultúra, lužická kultúra). Nálezy potvrdzujú, že oblasť Komjatíc ležala v na trase dôležitej obchodnej cesty (Jantárová cesta) smerujúcej od Baltiku ku Stredozemnému moru.
Železnú dobu možno charakterizovať postupným zvládnutím produkcie železa. Osídlenie v dobe železnej je v Komjaticiach doložené sídliskami a hrobovými nálezmi viacerých kultúr (halštatská, kalenderberská, vekerzugská).
Na naše územie postupne prichádzali keltské kmene. Priniesli so sebou rozvinutú remeselnícku výrobu a špecializáciu výroby (železiarstvo, kováčstvo, hrnčiarstvo a i.). Ich zásluhou sa u nás objavili aj prvé riadne platidlá – mince.
Počas rímskej doby bol región Komjatíc osídlený germánskym etnikom. Jednalo sa o kmene Kvádov a Markomanov. V Komjaticicach v polohe Tomášové bola objavená murovaná rímska stavba, ktorá jednoznačne potvrdzuje priamu prítomnosť Rimanov na skúmanom území. Ich prítomnosť potvrdzujú aj iné nálezy na viacerých miestach (chaty, pece, piecky, obilné jamy, črepy z keramiky, mince, kostrové hroby). Po zániku rímskej ríše nastáva obdobie sťahovania národov známe svojim nepokojom a hektickými zmenami. Obdobie sťahovania národov nie je priamo v Komjaticiach doteraz doložené.
Slovanské osídlenie v Komjaticiach je najvýraznejšie doložené v období Veľkomoravskej ríše. Evidujeme tu niekoľko sídlisk a pohrebísk. Vysoká koncentrácia osídlenia poukazuje na to, že oblasť Komjatíc zohrávala významnú úlohu hospodárskeho zázemia jedného z hlavných centier Veľkomoravskej ríše a Nitrianskeho kniežatstva – Nitry. Územnou častou Komjatíc prechádzali vierozvestcovia Konštantín (Cyril) a Metod na blízky Pribinov hrad.
Najstarší názov obce Komjatice, v miestnom nárečí Komňatice, je písomne doložený ako Kamnati (1256) a Komnyati (1343). Podľa známych slovenských jazykovedcov J. Stanislava a J. Krajčoviča názov pochádza zo slova „komnata“, čo je „väčšia, pekne vybavená miestnosť v stredoveku vo väčšom murovanom dome alebo v paláci, vykurovaná otvoreným ohniskom, určená pre hostí. Komjatice teda boli usadlosťou, kde boli viaceré domy bohato zariadené, vykurované, pripravené pre hostí – na dôležitej obchodnej ceste, ktorá viedla od juhu pozdĺž rieky Nitra do územného areálu Nitrianskeho hradu.“
Najstarší písomný dokument – úradnej správy o Komjaticiach je z roku 1256. V roku 1256 sa na nariadenie kráľa Bela IV. stáva majiteľom celých Komjatíc Ondrej z rodu Hunt-Poznanovcov. Ondrej sa všeobecne považuje za zakladateľa samotného rodu Forgáčovcov.
Ondrej patril k verným stúpencom kráľa Bela IV, neskôr jeho syna uhorského kráľa Štefana V. i kráľovnej Alžbety. Za svoje služby bol štedro odmieňaný. Ondrej sa intenzívne venoval budovaniu svojej pozemkovej držby. Nové pozemky získaval kúpou od svojich chudobnejších príbuzných, ale predovšetkým využíval priazeň panovníkov. Stal sa majiteľom viacerých majetkov (Kmeťovo, Veľka Maňa, kamenný hrad Gýmeš, Malá Maňa, Kostoľany pod Tríbečom, Trávnica, Beladice, Chyndice, Haršany, Trhová Ves, Svätuša, Belek a i.). Vďaka Ondrejovi Komjatice získali právo na konanie týždenných trhov, čo malo pre samotnú obec i jej vlastníkov veľký význam. Začal sa tu rozvíjať obchod i remeslá a obec sa postupne stala najvýznamnejším majetkom Forgáčovcov na dolnom Ponitrí. Neskôr sa aj Ondrejovi synovia venovali zveľaďovaniu svojich majetkov. Na prelom 13. a 14. storočia disponovali Ondrejovi synovia rozsiahlym hradným panstvom, centrom ktorého sa stal kamenný hrad Gýmeš. Matúš Čák prepadol hrad Gýmeš a všetky majetky vrátane hradu zaujal pre seba. Nevedno ako prijali zmenu vlastníka Komjatičania. V roku 1386 sa hradné panstvo Gýmeš znova stáva majetkom rodu Forgáčovcov. V roku 1408 udeľuje kráľ Žigmund I. dedine Komjatice právo vydržiavať 2 výročné trhy (jarmoky): na sviatok Barnabáša (11.jún) a na sv. Alžbetu (19. november) podľa vzoru slobodných kráľovských miest. Udelenie týchto výsad malo veľký význam pre ďalší rozvoj Komjatíc. Dalo by sa povedať, že týmto aktom sa začal proces premeny významného trhového miesta na stredoveké mestečko, ktoré sa potom popri hrade Gýmeš stalo aj paralelným hradným sídlom Forgáčovcov. V 15. a 16 storočí dali Forgáčovci v Komjaticiach postaviť opevnené hrádky (castellum). Postavili si tu aj stajne. Forgáčovci mali v Komjaticiach vlastnú pekáreň a zrejme aj zemepanský pivovar.
Obyvateľstvo mestečka Komjatice sa zaoberalo poľnohospodárstvom, remeslom, vinohradníctvom. Väčšinu obyvateľstva tvorili sedliaci, vo vlastníctve mali usadlosť, záhradu v intraviláne i extraviláne v rozsahu okolo 10 ha. Vlastnili dobytok, domáce zvieratá i hydinu. Pestovali obiloviny, strukoviny, zeleninu, technické plodiny, záhradné ovocie, venovali sa vinohradníctvu. V Komjaticiach sa vyskytovali aj poddaní, disponovali menšími výmerami pôdy, chovali menej domácich zvierat a pestovali menej plodín. K chudobnejším obyvateľom mestečka patrili želiari. Žili vo vlastných domoch, spravidla mali záhradu. Medzi nimi nachádzame najmä remeselníkov (kováči, obuvníci, krajčíri, mäsiari, tesári, tkáči a i.). Osobitné postavenie mali mlynári. Najchudobnejšou zložkou obyvateľstva boli podželiari, ktorí sa živili prácou u zemepánov a sedliakov.
Najvýstavnejšie objekty v Komjaticiach boli forgáčovské opevnené kaštiele obohnané zemnými valmi a vodnými priekopami. Kaštiele sa neskôr stali protitureckou pevnosťou a boli zničené Turkami. Ďalšou stavbou bol kamenný farský kostol zasvätený Panne Márii. Stál uprostred dediny, na pomerne rozľahlom námestí (rínku). V jeho najbližšom okolí bol prikostolný cintorín, fara a škola. Na námestí sa konávali pravidelné týždenné trhy a jarmoky. Meštianske a sedliacke domy i hospodárske stavby boli z dreva, prikryté sedlovými slamenými strechami. Začiatkom 16. storočia bolo v Komjaticiach okolo 100 domov a žilo tu približne 500 obyvateľov.
V roku 1530 a 1576 postihli Komjatice veľké turecké pustošenia. V roku 1599 Turci vypálili a vyrabovali Komjatice, zničili 70% domov. K ďalšiemu veľkému spustošeniu došlo v roku 1640, kedy popri ničení a zabíjaní odvliekli mnoho ľudí do otroctva. Forgáčovci sa aktívne zúčastňovali bojov proti Turkom, vydržiavali si vlastné vojsko, ale najdôležitejšiu úlohu zohráva Žigmund Forgáč z Komjatíc, ktorý sa stáva kráľovským palatínom a organizuje proti Turkom vojsko. Súčasne má však na starosti aj komjatický hrad.
Začiatkom 17. storočia si Komjatičania postavili svoj druhý kostol zasvätený sv. Petrovi a Pavlovi, ktorý slúžil ako protestantský kostol a do začiatku 18. storočia bol strediskom miestnych kalvínov.
Komjatice sa stávajú centrom kalvinizmu na Dolnej Nitre. Forgáčovci zaujali k novej kresťanskej viere kladný postoj a na svojom majetku v Komjaticiach začali už v prvej polovici 16. storočia s násilnou reformáciou, vyhnali z Komjatíc katolíckych kňazov a násilím tu nútili poddaných vyznávať Lutherovu a Zwingliho vieru. Prvým kalvínskym kazateľom tu bol Ondrej Dávid. Za odklon od katolíckej viery boli komjatickí Forgáčovci obvinení z vlastizrady a mal im byť skonfiškovaný majetok. Panovník však trest zmenil za podmienok, že uznajú starú katolícku vieru.
Asi v roku 1573 pozývajú Forgáčovci protestantského kazateľa a kníhtlačiara Havla Husára do Komjatíc. Husár tu zakladá prvú kníhtlačiareň na Slovensku. Dlho tu však nepobudne, odchádza do Košíc a na iné miesta, onedlho zomiera na mor.
Komjatice boli jedným z mála sídel Dolnej Nitry, kde už koncom 16. storočia bola škola. Fungovala pod vedením kalvínov
V roku 1664 boli Komjatice opäť dobyté. V roku 1685 boli oslobodené a zbavené stopäťdesiatročnej tureckej nadvlády, ktorá mala pre jej územie katastrofálne následky. Postupne sa však život začal vracať do normálnych koľají.
Forgáčovci Komjatice dosídlili rodinami z moravského Slovácka a Slovákmi z trenčianskej a kysuckej oblasti. Podmienilo to podobu miestneho nárečia, ktoré patrí do západoslovenskej skupiny (-í-, -á-, -ó- za dvojhlásky –ie-, -ia-, -ô-, napr. čírní, mesác, kóň; -u, -ú za -ou, napr. ze sestru, se mnú; -ll- za -dl-, napr. villička; -nn- za -dn-, napr. hlanní; neplatnosť rytmického zákona, a i.), a pritom má typické stredoslovenské znaky (napr. ešte, a nie ešče; jablko, a nie jabuko, stredoslovenské mäkké ďi, ťi, ňi, ďe, ťe, ňe, a i.).
Komjatice sa aj naďalej v 18. storočí hrdili právami mestečka, avšak v dôsledku tureckého pustošenia a protihabsburgských povstaní nedosahovali svoj predchádzajúci význam a dostávali sa na úroveň ľudnatejšej dediny.
Od začiatku 18. storočia sa v mestečku stretávame aj so židovským a cigánskym obyvateľstvom, ktoré patrilo až do vydania Tolerančného patentu Jozefom II. v roku 1781 medzi prenasledované a netolerované obyvateľstvo. V Komjaticiach žilo 68 rodín sedliakov, 20 rodín želiarov, 12 rodín podželiarov, 2 rodiny slobodníkov, 34 služobníkov a 30 rodín podnájomníkov slúžiacich v zemianskych kúriách. V Komjaticiach fungoval jediný cech – mäsiarsky.
Komjatice aj na začiatku 18. storočia patrili bohatým Forgáčovcom. Posledným z komjatických Forgáčovcov bol František Forgáč, ktorý študoval v Košiciach, stal sa vojakom, vo funkcii generála sa zúčastnil v bitke pri Rýne, bol županom v Novohrade, rád sa vracal na komjatické majetky a svoj vzťah ku Komjaticiam prejavil aj svojim rozhodnutím dať sa pochovať v krypte Kostola sv. Petra a Pavla. Vdova po ňom sa v r. 1752 vydáva za Antona I. Grasalkoviča a tak podstatná časť majetkov v Komjaticiach dostáva nových pánov.
Rod Grasalkovičovcov pochádza z Chorvátska. Na Slovensko prišli Grasalkovičovci v polovici 17. storočia. Anton I. Grasalkovič ako uznávaný znalec uhorského práva a národného hospodárstva sa tešil osobitnej priazni habsburského dvora a Márie Terézie. Niekdajšia zemianska rodina sa zaradila medzi najväčšie magnátske rody v Uhorsku.
V Komjaticiach ako sídle panstva dal Anton I. Grasalkovič postaviť v roku 1751 nový farský Kostol sv. Alžbety a opraviť spustnutý Kostol sv. Petra a Pavla. Taktiež dal postaviť dvojpodlažný barokový kaštieľ, ktorý bol neskôr v roku 1872 prestavaný. K pôvodnej stavbe kaštieľa patril aj vodný mlyn, skleník, pálenica a maštaľ. (Žiaľ z tejto najvýznamnejšej pamiatky nezostalo takmer nič. Kaštieľ počas prechodu frontu koncom roku 1944 vyhorel. Jeho posledné zvyšky sa neskôr rozobrali a celkom zbúrali. Posledné zábery komjatického kaštieľa pochádzajú z roku 1954). Komjatice zostali v držbe Grasalkovičovcov až do vymretia rodu Antonom III. V roku 1841.Komjatice spolu s ostatnými rodovými majetkami potom pripadli panovníkovi, ktorý ich dával do zálohu. A tak sa na istý čas dostali do majetku grófa Vinczaya. Neskôr časť pozemkov kúpil barón Móric Wodianer.
V roku 1837 prišiel do Komjatíc najvýznamnejší správca tunajšej farnosti Ondrej Caban, slovenský národovec, zakladajúci člen Tatrína, kňaz a národný buditeľ, rodák zo Seliec pri Banskej Bystrici. Prichádza ako mladý kaplán, no v roku 1844 preberá správu farnosti. Stav farnosti po jeho nástupe bol žalostný. Chátrajúci Kostol sv. Alžbety, Kostol sv. Petra a Pavla bol tiež pre nevhodnosť už tri roky zatvorený. V roku 1837 prišiel do Komjatíc najvýznamnejší správca tunajšej farnosti Ondrej Caban, slovenský národovec, zakladajúci člen Tatrína, kňaz a národný buditeľ, rodák zo Seliec pri Banskej Bystrici.
Prichádza ako mladý kaplán, no v roku 1844 preberá správu farnosti. Stav farnosti po jeho nástupe bol žalostný. Chátrajúci Kostol sv. Alžbety, Kostol sv. Petra a Pavla bol tiež pre nevhodnosť už tri roky zatvorený. Kalvária bola zanedbaná, útulok chorých a chudobných ošarpaný, fara a škola boli v neprimeranom stave – peňazí bolo veľmi málo. Napriek tomu neklesal na mysli a popri pastorácií sa venoval ľudovýchove, zriaďoval učebne, dal opraviť oba kostoly, zrenovoval faru, školu, chudobinec, bojoval proti morálnemu úpadku, lenivosti, pýche a alkoholizmu v Komjaticiach. Ostro píše a kritizuje mravný úpadok, ktorého pôvod vidí v zlej ekonomickej situácii v niektorých rodinách a tiež v neochote pomáhať. Tým si vytváral nedobrý vzťah so zemepánmi. Neúspechmi sa nedal odradiť, duchovne vplýval hlavne na mládež a ženy (založil Spolok sv. ruženca ). Pranieroval dopad maďarizácie na slovenské obyvateľstvo, obhajoval slovenčinu ako úradný jazyk v nitrianskej stolici. V roku 1849 musel Ondrej Caban utiecť z komjatickej fary pred maďarskými vojskami. Utiekol do Viedne, kde vykonával úrad vojenského kaplána. Po utíchnutí revolučných nepokojov sa vracia do Komjatíc. V osvetovej a pastoračnej činnosti roky ubiehali. Psychické tlaky prenasledovanie a skromnosť poznačili vitalitu jeho zdravotného stavu. Pod vplyvom dlhodobej pľúcnej choroby 2. mája 1860 zomiera. Duchovne a intelektuálne sa tento “veľký” komjatický kňaz prejavil básňami, dialógmi, poučeniami, rozprávkami a kázňami, ktoré boli uverejňované v časopise Cyril a Metod. Komjatičania mu vzdávajú svoju vďaku a prejav úcty každoročne v mesiaci máj, pri jeho pomníku na miestnom cintoríne. Po Ondrejovi Cabanovi máme pomenované námestie a tiež nesie jeho meno základná škola s materskou školou.
V priebehu 18. storočia sa dozvedáme aj konkrétnejšie informácie o farskej škole v Komjaticiach, hoci existovala už v prvej polovici 16. storočia. Fungovala s podporou Forgáčovcov. Bola pod zriadením fary, a preto mal dozor nad ňou miestny farár ako jej riaditeľ. Jemu bol podriadený učiteľ, ktorý si zároveň plnil úlohu obecného notára a organistu. Miestna škola vytvárala vhodné podmienky pre šírenie základného vzdelania Komjatičanov. Tunajšie deti vo veku od 5 do 12 rokov sa naučili modliť, základy náboženstva a kresťanskej morálky – katechizmus, učili sa čítať, písať, rátať v slovenskom a maďarskom jazyku. Po skončení tiež ovládali základy latinčiny a nemčiny. Viacerí absolventi komjaticej miestnej školy pokračovali v štúdiu na gymnáziách, prípadne absolvovali aj štúdiá na filozofickej univerzite v Trnave. Od roku 1862 vznikali nedeľné školy, ktoré povinné navštevovali žiaci po vychodení elementárnych tried vo veku 13 – 15 rokov. V 17. storočí stála škola pri Kostole sv. Alžbety, neskôr ju zrútili a postavili za farou. V roku 1883 bola postavená nová budova školy vedľa fary (stojí dodnes, tzv. stará škola).
V roku 1854 nastala v hospodárskych pomeroch obce zmena. Časť pozemkov kúpil barón Móric Wodianer. Rozhodol sa pre rodinu vybudovať reprezentačné sídlo. V roku 1872 dokončil prestavbu Grasalkovičovho kaštieľa na spôsob francúzskeho zámku v historizujúcom slohu, okolo prebudoval park, ktorý mal pôvodne barokový charakter, ako aj pôvodne neskorobarokový skleník s vežou. V parku rástli platany a iné vzácne druhy rastlín.
8. júla 1885 zomiera barón Móric Wodanier. Po jeho smrti sa hlavným dedičom stáva jeho syn Albert Wodianer. Hospodárstvo Wodianerovcov sa na základe rodinných vzťahov dostáva do vlastníctva rodu Nemešovcov. Posledným pánom Komjatíc bol gróf Ladislav Nemeš, ktorý majetok prevzal po svojom otcovi Jánovi, ktorý nastúpil po smrti Wodianera v r. 1913.
V Komjaticiach bola v roku 1863 zriadená poštová stanica, mala spájať obec a okolie s Novými Zámkami.
V roku 1869 stálo v obci 215 domov, ktoré obývalo 2167 obyvateľov. Najpočetnejšou vrstvou obyvateľstva boli remeselníci (tkáči, kováči, krajčíri, obuvníci, debnári, tesári, murári, stolári, pekári, remenári, holiči, mäsiari, zámočníci, rezbári a i.). Samostatne hospodáriaci roľníci tvorili druhú najpočetnejšiu vrstvu. Najnižšiu sociálnu vrstvu tvorili želiari.
V roku 1876 otvorili železničnú trať Šurany – Nitra, čo umožnilo priame spojenie Komjatíc s Nitrou a Novými Zámkami.
Vojenské akcie v roku 1849 neobišli ani Komjatice. Časť obce bola zničená. Zdravotné i sociálne pomery v Komjaticiach zhoršila v roku 1894 vlna cholerových ochorení.
1. svetová vojna výrazne poznačila život obyvateľov Komjatíc. Bubnovaním bola oznámená všeobecná mobilizácia všetkých mužov do 32 rokov. Na jeseň 1915 povolali aj záložníkov do 45 rokov. Na robotu zostali len ženy, deti a starci. Polia sa veľmi ťažko obrábali, vzniká nedostatok potravín, zavádza sa prídelový systém. Aj z toho mála sa pre armádu rekviruje obilie, ošípané, kone a i. V Komjaticiach bol vytvorený v troch triedach ľudovej školy poľný lazaret. Ako ošetrovateľky tu vypomáhali mladé dievčence. V roku 1916 boli odvedení muži až do 50 roku veku. V rokoch 1914 – 1918 narukovalo 336 Komjatičanov.
Rok 1918 – koniec vojny s úľavou privítali aj Komjatičania, avšak sprevádzali ho rabovačky. V Komjaticiach boli vyrabované židovské obchody, kaštieľ a pivnice Jána Nemeša. Na fronte padlo a zostalo nezvestných vyše 200 Komjatičanov, vyše 100 zostalo na následky zranenia invalidmi. Trvalo istý čas, kým sa život v obci ustálil.
V roku 1918 vznikla Československá republika. Začiatok ČSR pre ľud priniesol biedu a nedostatok. Hospodárska situácia bola v prvých rokoch nepriaznivá. Ľudia nemali ošatenie, chýbali im najnutnejšie potraviny, trpeli podvýživou a chorobami, nedostatkom paliva a bytov. Vyhladovaní vojaci, vracajúc sa domov, rabovali a pridávali sa k nim aj civilní občania. Postupne sa situácia upokojovala. Napriek nepriaznivej situácii sa Komjatičania v tom čase stávali veľmi vnímavými k novovzniknutej národnej a kultúrnej situácii. Hŕstka slovenských učiteľov na škole sa začína národne prebúdzať a prostredníctvom žiakov zaangažovala spoločensky a kultúrne aj dospelých. V roku 1920 založili ochotnícke divadlo, v tom istom čase začal pôsobiť aj spevokol. V roku 1923 založili miestnu odbočku Československého červeného kríža. 20 mája 1925 v rámci predvolebnej aktivity pricestoval do Komjatíc Andrej Hlinka. V roku 1925 mladé ženy absolvovali kuchársky kurz. Mladí muži sa športovo realizovali vo futbale (rok 1930). Pôsobí tu aj dychová hudba. Obec začína hospodársky prosperovať, kultúrne rásť a národne sa uvedomovať. Situácia sa aj v Komjaticiach zhoršila vplyvom hospodárskej krízy v rokoch 1927 – 1932, v tom čase tu bolo 300 nezamestnaných. Aj u nás bol zmierňovaný hlad potravinovými poukážkami, žobračenkami, ktoré však v niektorých rodinách nestačili na živobytie. Napriek všetkým problémom po vzniku ČSR a pretrvávajúcej nezamestnanosti sa potupne ekonomická situácia zlepšovala. Bieda a hlad ustupovali, zlepšovalo sa aj sociálne postavenie obyvateľstva.
V roku 1938 bol v Komjaticiach urobený súpis živnostníkov: vykonávalo tu činnosť 17 obuvníkov, 10 obchodov s mäsovými výrobkami, 11 hostincov a 2 výrobcovia medu.
2. svetová vojna: Viedenská arbitráž z 2. novembra 1938 poznačila aj Komjatice. 10. novembra 1938 obsadili maďarské okupačné vojská našu obec. Vítali ich len tí občania, ktorí sa cítili byť maďarmi. Nastala silná maďarizácia. Úsilie o pomaďarčenie Komjatičanov sa uskutočnilo aj prostredníctvom cirkvi. Bohoslužby boli vedené v maďarskom jazyku i v škole sa vyučovalo po maďarsky. Vytvorená bola pohraničná colná stanica a maďarská strážna stanica. Slovenskí Komjatičania mali strach, pociťovali krivdu, boli ponižovaní a prenasledovaní. Veď z celkového počtu obyvateľov bolo 96 % Slovákov, katolíkov. Komjatickí židia museli pracovať v zvláštnych pracovných útvaroch, upravovali cesty, vysádzali stromy. Na ľavej strane hrude museli nosiť žltú Dávidovu hviezdu. Maďarskí fašisti ich 12. mája 1942 pobrali do koncentračných táborov. Židovské krčmy a obchody boli zlikvidované úradným odpredajom. Komjatickí mladí muži nedobrovoľne slúžili v maďarskej armáde. Mnohí obyvatelia Komjatíc vyjadrovali počas maďarskej okupácie svoj nesúhlas “útekom” na Slovensko. Tu dostávali ubytovanie aj prácu a pociťovali akési zvláštne zadosťučinenie.
Na sklonku vojny bol v Komjaticiach často vyhlasovaný letecký poplach. Ponad obec prelietali americké i ruské lietadlá. Niekoľko oddielov nemeckého wermachtu sa v roku 1944 ubytovalo v obci a začalo sa pripravovať na obranu pred blížiacim sa frontom. Miestni obyvatelia boli donútení kopať zákopy za cintorínom a vinohradmi. Gróf Ladislav Nemeš uteká s rodinou a časťou majetku na nemeckých autách ešte pred Vianocami 1944. Nemecká armáda obsadila Komjatice v čase Vianoc 1944. Po Vianociach nastala dlhšia bojová prestávka. Oslobodenie bolo blízko, ale prví ruskí vojaci prenikli do Komjatíc až o tri mesiace. Dňa 25. marca 1945 postihlo Komjatice tragické bombardovanie. Bola práve Kvetná nedeľa a ľudia boli v kostole na omši. Keď začalo bombardovanie vybiehali z kostola von, kde ich “kosili” guľomety z ruských lietadiel. Dôsledok bol hrozný, 150 mŕtvych a ranených. Lietadlá zbombardovali veľa domov v obci, ako aj časť kaštieľa. Neskôr postihli Komjatice ďalšie bombardovania a boje. Obyvateľstvo sa skrývalo v pivniciach a bunkroch vo vinohradoch. Ustupujúca nemecká armáda zapaľovala v obci stodoly, stohy slamy, krmoviny, domy, brala kone, dobytok, konské záprahy, zapálila aj kaštieľ grófa Nemeša a z pálenice panstva zobrala 2500 litrov liehu. Komjatice oslobodili vojská 2. ukrajinského frontu 28. marca 1945. Aj keď oslobodenie prinieslo obyvateľom Komjatíc mierové časy, vytúženú slobodu a ukončenie okupácie spojenej s ostrou maďarizáciou, dôsledky vojny boli nesmierne tragické. Obec sa z vojnových hrôz spamätávala iba postupne, bolestivé spomienky na straty najbližších pretrvávali desaťročia.
Po 2. svetovej vojne bolo územie Južného Slovenska, vrátané Komjatíc, opäť pričlenené k Slovensku, ktoré sa stalo súčasťou ČSR.
V Komjaticach bol vytvorený dňa 6. apríla 1945 Miestny národný výbor (MNV). Obyvateľstvo začalo s výstavbou a opravami svojich domov a hospodárstiev. Vo februári 1946 bol slávnostne otvorený kultúrny dom, v septembri 1946 bola ukončená oprava starej školy. V obci sa začali budovať cesty. V roku 1947 sa začala stavať nová budova MNV na Nádražnej ulici.Vo februári 1948 prevzala všetku moc v štáte Komunistická strana Československa (KSČ). Na Slovensku sa k moci dostala Komunistická strana Slovenska (KSS). V celom štáte i v Komjaticiach sa začal hospodársky život usmerňovať systémom tzv. plánovitého hospodárstva podľa 2 – 5 ročných plánov. Kolektivizácia v poľnohospodárstve sa začala na prelome 40. a 50. rokov. Roľníci sa jej bránili, a preto boli označovaní za nepriateľov spoločenského systému. Nedobrovoľne odovzdávali kravy, kone, pluhy a i. bez finančnej náhrady.
Čo sa v obci udialo po 1945:
r. 1945
- bol vytvorený MNV
- bol slávnostne otvorený kultúrny dom
- bola dokončená oprava starej školy
- začala sa stavať nová budova MNV na Nádražnej ulici
- moc v štáte i v Komjaticiach preberá KSS
- vo februári sa mení ľudová škola na národnú školu a meštianska škola na strednú školu
- vzniká Nitriansky kraj a okres Šurany, do ktorého patrili aj Komjatice
- vznikla Pionierska organizácia, fungovala na základnej školy
- bolo založené JRD
- vznikol Československý sväz mládeže
- bola zriadená Osobitná škola v Komjaticiach
- bola postavená nová budova Materskej školy
- komjatickí rybári sa zapojili do Mestskej organizácie Slov. rybárskeho zväzu v Šuranoch
- uskutočnilo sa spevňovanie okrajov ciest
- artézska studňa bola premiestnená z námestia na miesto vedľa malého parku
- skončila sa výstavba MNV na Nádražnej ulica a požiarnej zbrojnice na Ul. Ľ. Štúra
- v obci začal vysielať miestny rozhlas
- bola vytvorená Osvetová beseda, ako jediná kultúrna organizácia poverená organizovaním prednášok, divadelných predstavení, hudobných a speváckych koncertov
- vznikla Osemročná stredná škola (zlúčením strednej a národnej školy)
- uskutočnila sa celková renovácia Kostola sv. Petra a Pavla
- rozšírená je elektrická sieť, otvárajú sa nové ulice, stavajú sa nové domy
- bol vybudovaný nový most cez rieku Nitru
- vznikol Západoslovenský kraj a okres Nové Zámky, kde bola zaradená aj obec Komjatice
- zaviedla sa povinná deväťročná školská dochádzka
- bola dokončená nadstavba základnej školy na Školskej ulici
- založená bola Miestna ľudová knižnica v Komjaticiach
- boli v Komjaticiach vytvorené podniky: Závod inžinierskych a priemyselných prefabrikácii, Kovona a Pleta – občanom poskytli nové pracovné príležitosti
- začala výstavba novej ZDŠ
- začala výstavba “všešportového areálu”, ktorého základ tvorilo futbalové ihrisko s tribúnou, šatňami a bežecká dráha
- invázia vojsk Varšavskej zmluvy do ČSR, cez Komjatice prechádzali tanky a vojenská technika, starí ľudia sa obávali, že bude znova vojna
- vznikla miestna organizácia Slovenského záhradkárskeho zväzu
- vznikla autobusová linka: Rastislavice-Komjatice-Šurany a Milanovce-Komjaice-Šurany
- Spotrebné družstvo Jednota otvorilo novú predajňu potravín a pohostinstvo na Dolnej ulici
- na dnešnom Námestí Ondreja Cabana bolo otvorené Nákupné stredisko Jednota
- začalo vyučovanie v novej 22-triednej ZDŠ
- materská škola bola presťahovaná do priestorov budovy základnej školy na Školskej ulici
- bol dokončený Dom smútku na miestnom cintoríne
r. 1975
- bolo vybudované nové Zdravotné stredisko OÚNZ s lekárňou
- boli opravené kaplnky krížovej cesty na cintoríne
- bol odovzdaný nový kultúrny dom na Námestí Ondreja Cabana, do ktorého sa presťahovala aj miestna ľudová knižnica
- začalo sa plynofikovanie prvých ulíc v obci
- v časti obce Majír bola otvorená predajňa potravín Jednota
- na námestí vybudovali a otvorili reštauráciu s jedálňou
- pád komunistického režimu a návrat k demokratickému spoločenskému systému
- obnovená činnosť Miestneho odboru Matice slovenskej
- vznik hnutia Verejnosť proti násiliu (VPN), v Komjaticiach vznikla OI VPN, jej hovorcom bol Milan Letko, pri zrode celoštátnej národnej platformy vo VPN stál Komjatičan Štefa Cifra ml.
- na Slovensku vzniká Slovenská národná strana, zakladajúcimi členmi boli aj traja Komjatičania – Milan Letko, Ing. Juraj Molnár a Ing. Marián Vrabec
- starostom sa stal Pavol Gálik
- na Obecnom úrade bola zriadená policajná stanica
- pokračovala plynofikácia obce
- obec prijala hrobára, pomocníka hrobára a záhradníka
- uskutočnili sa oslavy 735. výročia prvej písomnej zmienky o obci
- boli vymenené drevené stĺpy obecného rozhlasu za kovové
- na Dolnej ulici začala fungovať pekáreň
- boli schválené nové názvy ulíc
- do užívania bol odovzdaný Dom opatrovateľskej služby
- bola umiestnená socha sv. Barbory na námestí pred kinom
- bola zrealizovaná výstavba volejbalového a tenisového ihriska pri ZŠ
- zrekonštruovaná bola cesta a chodník na Vinohradskej ulici
- vznikla organizácia HZDS, jej zakladateľom bol Milan Foltín
- uskutočnili sa voľby starostu a poslancov obecného zastupiteľstva, starostom sa stal Ing. Pavol Gálik
- ukončila sa výstavba káblovej televízie
- začala sa výstavba kanalizácie a rekonštrukcia ciest
- uskutočnila sa rekonštrukcia kalvárie, cesty na cintorín a cesty hore kalváriu
- obec vybudovala pamätník obetiam 1. a 2. svetovej vojny
- bolo zrušené obecné smetisko
- boli schválené nové symboly obce Komjatice: erb, vlajka a pečať
- uskutočnilo sa prvé vysielanie INFO kanálu
- začala sa budovať čistička odpadových vôd
- zrekonštruované bolo verejné osvetlenie a pribudol aj nový miestny rozhlas
- začala sa výstavba obecného vodovodu
- uskutočnili sa voľby starostu a poslancov obecného zastupiteľstva, starostom sa stal opäť Ing. Pavol Gálik
- prebehla kolaudácia čističky odpadových vôd
- obyvatelia sa začali pripájať na obecný vodovod
- uskutočnila sa oprava osobitnej školy
- realizovala sa údržba verejného osvetlenia
- vytvorila sa Káblová televízia, s. r. o.
- uskutočnila sa oprava strechy na dome smútku
- relaizovala sa oprava komunikácií a chodníkov
- bolo otvorené Pastoračné centrum – klub kresťanskej mládeže – v budove bývalej osobitnej školy
- vznikla Základná škola Ondreja Cabana s materskou školou
- nový vzhľad dostala fasáda obecného úradu
- uskutočnili sa voľby starostu a poslancov obecného zastupiteľstva, starostom sa stal opäť Ing. Pavol Gálik
- obec kúpila lisovací stroj na odpad
- začala sa ťažba štrku v Novej štrkárni
- zrealizovaná bola výmena okien a oprava strechy zdravotného strediska
- kolaudovaný bol obecný vodovod
- bola slávnostne otvorená výstavba bytoviek poklepaním základného kameňa
- bola realizovaná oprava kultúrneho domu
- v obci bola zriadená záchranná zdravotná služba
- ukončila sa výstavba dvoch nových bytoviek v časti obce Majír
- obec je plynofikovaná na 100%
- v rámci úpravy obce pred blížiacim sa 750. výročím prvej písomnej zmienky o obci sa vykonali sadovnícke práce v obci (úprava námestia, príjazdovej cesty, chodníkov, parkovísk, čiastočná úprava ihriska)
- uskutočnili sa voľby starostu a poslancov obecného zastupiteľstva, starostom sa stal opäť Ing. Pavol Gálik
…obec, to nie sú iba ulice a domy, záhrady a role, miesto na prácu či oddych… Obec je najmä rodisko človeka, miesto jeho detstva, prostredie, v ktorom vyrastá, žije, alebo kam sa neustále vracia – či už naozaj alebo aspoň v duchu… Je to ľudská kultúra a človečenské zázemie tvorené desiatkami generácií, sú to dejiny sprítomňované starými rodičmi, rodičmi, súrodencami, známymi, priateľmi, blízkymi ľuďmi. Je to jedna z najväčších hodnôt v živote jedinca. Je to ostrov v srdci človeka v ktoromkoľvek veku, je to svetlý bod z diaľky pre tých, ktorí sa ocitli na druhom konci sveta, je to hlboká spomienka na chvíle, o ktoré človeka nemôže nikto pripraviť…
…Nech dejiny našich predkov sú učiteľkou života, príkladom a živým odkazom našim budúcim generáciám…
Autor: Mgr. Lucia Repková
Literatúra
CIFRA, Štefan – VRABCOVÁ, Viera, Ing. (zostavovatelia): Komjatice 1256 – 2006: Vedecko-popularizačná monografia obce. 1. doplnené vydanie. Komjatice – Bratislava: Združenie priateľov obce Komjatice, obec Komjatice, Q-Solid, 2008. 792 s. ISBN 80-969550-2-0
Máte otázky? Obráťte sa na nás, radi Vám pomôžeme.